Stopy inovácie na hrebeni hrdinov
Toho roku uplynulo 78 rokov od čias, keď horami Slovenska dupotali ťažké bagandže našich hrdinských dedov, ktorým naša generácia vďačí za to, že naše hrebene a doliny sú dnes spájané s turistikou, oddychom a romantikou. Sme súčasťou medzinárodnej diaľkovej trasy E8, ktorá začína na Írskom pobreží Atlantiku a po 4390 kilometroch končí na okraji Turecka. Ten náš 770 km dlhý kúsok je u nás známy skôr pod názvom Cesta hrdinov SNP.jpg)
Prečo sa o tom bavíme? Hlavné dôvody sú dva. Ten prvý je prirodzená ľudská zvedavosť. Kam sa za dve generácie posunuli technologické možnosti vybavenia? A ten druhý, hlavný je odpoveď na otázku: V čom by sme mali "dupotať" my? Kto sa už aspoň raz podujal zájsť ďalej ako za horizont, v tom má jasno: Treba si vziať aspoň 3 páry topánok, ale zároveň nik nechce, aby mu batoh zlomil chrbticu. Strmé lesné úseky, rýgole po ťažbe, ozdobené šmykľavým a lepkavým blatom sa striedajú s kilometrami nekonečného, tvrdého asfaltu. A keď sa pod nohami konečne prestanú kotúľať voľné kamene, kdesi vyššie prekvapí ranná námraza. Po teoretickom zvážení všetkých objektívnych požiadaviek sme sa rozhodli otestovať konkrétny model: Inov-8 Roclite 345 GTX M.
Značka je známa skôr bežcom a ultra hikerom, ako starým Tatranským vlkom, ale pre náš typ výletu má tento model všetky predpoklady na úspech. Spolupracovať by mali s dvoma pármi Trekerov od Bridgedale-u na testovacom úseku hrebeňa a bude platiť zásada: Hlavne ich nešetriť! Budeme sa snažiť vyskúšať rôzne podmienky a terény v rámci toho, ako nám to príroda a počasie umožnia. Tak, poďme sa na nich pozrieť. Po otvorení krabice ma ako prvé upútala hmotnosť. Aj keď sa nejedná o klasické turistické boty, pôsobia dojmom, že sú ľahšie ako 818 g (veľkosť UK 10,5).
Pikoška: Ľavá je vraj o 14 g ťažšia, ale naša kuchynská váha nemá žiaden laboratórny certifikát, takže to bude zrejme chyba merania. Zároveň upúta podrážka. Pôsobí masívne, vzorka je fakt výrazná a dosť vysoká. Druhý dojem, teda prvé obutie sa dá definovať ako absolútne pohodlie. Na to kam by mali ísť, sú z vnútra k nohám naozaj veľmi zhovievavé a to dáva predpoklad, že "to pôjde" aj keď už nohy budú mať čo-to za sebou.
Začíname asfaltovým úsekom a môžem povedať, že užívateľský komfort sa blíži k halovým teniskám a to aj pod 12,5kg batohom. Tlmenie Powerflow robí svoju prácu ako má. Keď sa lesné stúpania začínajú striedať so strmými trávnatými plochami, na pomoc prichádza, už na pohľad fakt dosť vysoká vzorka, ktorá sa účinne zahryzáva do mäkkého terénu po včerajšom daždi. Pri strmom stúpaní, keď človek našľapuje iba na špičky, isto pomáhajú aj turistické paličky, ale podrážka si stále zachováva účinný grip a topánky nestrácaj trakciu.
Po večernom príchode na útulňu ma dobrý pocit stále neopúšťa. Obul som ich rovno z krabice, bez nejakého rozchodenia, alebo iného pomalého zbližovania sa. Nohy sú bez otlakov, topane z vnútra len jemne vlhké. Vybral som vložky a riešim to striedaním ponožiek. Po treťom kole sú celkom suché. V záujme dodržania hmotnostného limitu som dnes uprednostnil powerbanku a po prvý raz som si na večer nevzal žiadne šlapky. (myslím prezúvky, samozrejme). Rocklite-y sú však prekvapivo príjemným spoločníkom aj pre chvíle oddychu a prešli aj tzv. Pachovou skúškou.
Ráno pokračujeme ďalej, terén začína byť tvrdší a skalnatejší. Tu niekde by som odhadol ich limit kamenistého terénu. Pri schádzaní strmých suťových žľabov by to už asi nebolo to pravé a navyše v ostrej sutine hrozí mechanické poškodenie textilnej časti. Treba ale povedať, že sa nebavíme o bote na VHT.
Aj keď podľa predpovede mal byť celodenný dášť, pončo som dal na vrch batoha (zatiaľ) zbytočne K obedu nastupuje do práce slniečko. Možno by si testovanie zaslúžilo tvrdšie podmienky, ale nesťažujem. sa. Veď les si chodíme hlavne užiť, nie len trpieť. Nakoniec, čo nebolo, môže byť. A tak sa vetráme, obedujeme a nohy sa zdaju byť stále v poriadku. Topane na zostupoch brzdia dobre, prsty v pohode, zachovávajú si vysokú úroveň vnútorného pohodlia aj na ďalší deň. Myslím, že to tlmenie mi pomohlo aj na moje mierne zmrzačené kolená, lebo .. čakal som, že to bude horšie.
Podľa popisu výrobcu majú šírku 3 z 5. Oficiálne oznamujem, že sa do nich celkom dobre zmestí noha aj s posttrombotickým opuchom, takže pre väčšinu populácie by nemali byť úzke ani po viac dňoch kráčania. Z úvah ma vyruší rozviazaná šnúrka. Sú tenké, okrúhle a rozväzujú sa. Treba ich zatiahnuť naozaj silno a ony... sa rozviažu aj tak. Najviac však 2x za celý deň. Takže to nebude žiadna veľká katastrofa. Pomôže preventívne na nich mrknúť počas prestávok. Človek sa potom vyhne zohýnaniu v tej najnevhodnejšej chvíli a preleteniu batoha cez hlavu....
Ďalší deň nám na pohode veľmi nepridal. Myslím, že ma opustila karimatka. Noc na makadame si jej pamäťová pena zapamätala tak povediac na furt. K tomu som sa o ňu delil so psom, ktorý sa nám včera nedopatrením prilepil o asfaltovací penetrák. K nočnej romantike sa pridal fakt, že nadšenec s fotopascami a termovíziou, ktorého sme cestou stretli, nám na dobrú noc oznámil, že 300 m od nás driemu 3 medvede. Noc naozaj ako za odmenu.Ráno ledva ťahám nohy za sebou. Grafén, ktorý obsahuje podrážka, vraj vydrží veľa. Nuž teda uvidíme. Šuchcem sa a zakopávam každých 10 metrov a počasie sa rozhodlo zavŕšiť moju kalváriu.
Pomaly sa blížime domov, nastáva čas bilancovať. Dojmy sú pozitívne, nohy suché, otlaky žiadne. Myslím si, že Inov-8 Roclite 345 GTX M nie je témou na dlhú debatu pri večernej pahrebe, ani na úvahu, ktorou človek nudí sám seba, ale ten lejak na hrebeni pod biednym prístreškom musí nejako prečkať...
Ony sú veľmi prijateľným riešením, keď sa človek chce len zodvihnúť a ísť. Kedykoľvek, kdekoľvek a sústrediť sa iba na to, čo robí život životom. A ja už teraz viem, že už po pár 10tok km nebudete musieť držať v hlave názov modelu, ani technológie, lebo ich budete dôverne oslovovať: Moje topánočky a mne bolo cťou otlačiť ich drápy na hrebeni, ktorý mám rád. A keďže hrozí civilizácia, nadišiel čas otrepať blato a zajtra vyskúšame, ako sa v nich šoféruje.