Psy a Tatry
Ono je to v živote tak, že niektoré veci je ťažké skombinovať, alebo sa priam vzájomne vylučujú.
Prípadov by sme našli viacero, ale pre dnešok by sme chceli nájsť možnosti pre tých, ktorí majú radi Tatry
aj psov.
V zásade by sa dalo predpokladať, že pes ako zviera by asi mal do prírody patriť, resp. byť jej prirodzenou súčasťou. V praxi je to ale o niečo komplikovanejšie. Domestifikované psíky už totiž nie sú šelmy vo svojom prirodzenom prostredí a teda ich nemožno považovať za súčasť biotopu, ktorý si s ich náhodnou prítomnosťou vo svojich citlivých mechanizmoch nevie poradiť.
Kamzík ktorý zbytočne spotrebuje energiu na útek pred psom, ktorý to s ním vlastne vôbec nemyslí zle, môže byť následne strhnutý prirodzeným predátorom, hoci sa nejednalo o oslabený kus. Havko je už vtedy ale doma na gauči a vstrebáva dojmy z výletu.
Z druhej strany je treba uviesť, že v prípade služobných psov, (stopy, lavínové akcie, vyhľadávanie nezvestných, prehľadávanie trosiek, ale i vodných plôch a mnoho iného ...) je pohyb a tréning týchto psov
v ich pracovnom prostredí nevyhnutný a mnoho krát od toho závisí záchrana ľudských životov. V týchto prípadoch je naopak povinnosťou nás všetkých urobiť všetko preto, aby sme im ich ťažkú prácu nekomplikovali, či už ide o výcvik, alebo reálny zásah. Sem možno pre príklad zaradiť napr. pachové znečistenie terénu po páde lavíny vykonaním malej potreby, odhodeným ohorkom, alebo iným detailom, ktorý psa na stope môže zdržať, alebo pomýliť.
Pokiaľ sa bavíme v rovine priemerného výletu so štvornohým parťákom do slnka aj nepohody, naše možnosti sú učené zákonom. Celú Vyhlášku 26/2023 nájdete aj priamo na stránke Tanap-u. Všeobecne však pohyb psa upravuje viacero zákonov, v závislosti od prostredia. Teda Zákon o lesoch, Zákon o poľovníctve a Zákon o ochrane prírody a krajiny. Každý samozrejme „po svojom“ A keďže bežný smrteľník len ťažko rozozná či sa práve nachádza v poľovnom revíre, alebo na lesnom, či inak kategorizovanom pozemku, zostáva nám používať zdravý rozum. Ten káže že pes by hlavne nemal plašiť zver. Je na každom chovateľovi a teda na jeho zodpovednosti, či naša „privolávačka“ zafunguje v prípade, že z porastu vybehne mladá srna rovnako efektívne ako na sídlisku vo výbehu. Z pohľadu psa je to však mnohonásobne silnejší podnet, obzvlášť, keď na to pes nie je zvyknutý. A teda aj tá neobľúbená vôdzka má určite svoje miesto na svete a oplatí sa ju používať.
V kombinácii s postrojom, absorberom a bedrovým pásom batoha, alebo aj lezeckou sedačkou nám dokonca pes (nie 2,45 kilový) môže výrazne pomôcť do kopca, viac sa unaví a navyše mu to pekne rozšíri hrudník. Tak isto stojí za to, obstarať výrazný obojok. V súvislosti so zaťažením však neslobodno zanedbať príjem tekutín, hlavne v teplých dňoch. A teda keď sme stotožnení s legislatívou a technicky vybavení, zostáva nám otázka, kam sa to v rámci toho Tanap-u so psom smie.
Nuž nikam, kde sú svište, kamzíky, šelmy, alebo iné chránené zvery. Máme ale vyčlenené trasy, kde je možné sa pohybovať v sprievode psa bez hrozby pokuty, samozrejme za predpokladu, že aj psy, rovnako ako iní turisti musia spĺňať základné normy správania. Povolené trasy sú:
• Žiarska dolina – Žiarska chata
• Popradské pleso TEŽ – Popradské pleso
• Starý Smokovec – rázcestie pod Slavkovským štítom
• Starý Smokovec – Rainerova chata
• Tatranské zruby – rázcestie nad Zrubami
• Nový Smokovec – rázcestie nad Zrubami
• Štrbské pleso – chata pod Soliskom
• Tatranská Lesná – Rainerova chata
• Tatranská Lomnica – Rainerova chata
• Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso
• Tatranské Matliare – rázcestie Šalviový prameň
• Biela voda – rázcestie Šalviový prameň
• Kežmarské žľaby – Tatranská kotlina.
Niekto obetavý si už dal prácu a vyjadril to aj graficky, pretože úprimne, mapka na stránke Tanap-u veľa
nenapovie.
Okolie Štrbského Plesa
Hrebienok:
Tatranská Lomnica:
Že to nie je veľa? Uznávam, pravda. No pre rovnováhu si dovolím uviesť, že kopčekov, kopcov a aj
kopčísk máme našťastie dosť a ja som ešte hnusný kopec nevidel. A ona tá pravá podstata Tatier niekde
okolo VI+A1 veru nie je nič pre psie labky.
Takže v konečnom dôsledku si môžeme užívať pohyb v prírode a určite sa pomestíme. To že sa rozptýli
koncentrácia návštevníkov v môže v konečnom dôsledku prospieť prírode, psom, aj nám.
Kompletné znenie Vyhlášky Okresného úradu Prešov o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma nájdete TU.
